Cestovala som v autobuse, v ktorom mal šofér zapnuté rádio. Sedela som v prvom rade sedadiel. Rýchlo som rozpoznala tóny známej pesničky. Bol to hit z roku 2017. Tú pesničku hrali v každom bare a navždy si ju budem spájať s mestom Wroclaw a kamarátkou Majkou. Bola to naša pesnička, pre náš Erasmus. Vždy, keď ju počujem vidím Majku, ako si ju púšťame vo fitku na páse, ako na ňu tancujeme v bare.
Po troch víkendoch v Záhrebe som sa odhodlala na moje prvé veľké dobrodružstvo toto leto. Bolo to napínavé, akčné, miestami nebezpečné, nechýbala superhrdinka v hlavnej úlohe, jednoducho to malo všetko, čo poriadny dobrodružný film musí mať.
Už je tomu týždeň, čo mi posledný krát zahral Gaudeamus Igitur, čo som odovzdala kľúče od internátnej izby, a ako mi ISIC len pripomína, kým som kedysi bola. Je to zvláštne. Ako to všetko pominie. Šesť rokov žijete len pre jedno, a keď to príde, a vám sa pred menom objavia tie tri vytúžené písmenká, váš život razom stratí zmysel.
A ste to opäť len vy, kto mu môže dať nový zmysel. V tomto článku sa s vami podelím o dva rozdielne “zmysly života”, na ktoré som pri uvažovaní prišla. Prvý som pomenovala “rola” a druhý “cieľ“. V nasledujúcich riadkoch predstavím rozdiely v daných konceptoch, a ako ich chápem ja.
Od našej minulosti sa skutočne odpútame, keď si od nej prestaneme pýtať potvrdenie, či sme niečoho schopní.
Čo ak sa ťa teraz spýtam: “Čoho si schopný?” Väčšina načrie do svojej minulosti.
Možno sa dozviem, ako si sa s vytrvalosťou dlhé roky učil hrať na trúbke. Porozprávaš mi o drine, ktorá predchádzala momentu, keď si prešiel cieľovou čiarou po maratóne. Alebo budeš zdielať tie odrieknuté pôžitky, len aby si našetril na koncert ACDC.
DUMBBELL LADY 